Sluchové vnímanie

Hry a aktivity na podporu sluchového vnímania u detí


Sluch sa u detí vyvíja od prenatálneho obdobia, dieťa v brušku dokáže reagovať na sluchové podnety a po narodení reaguje na známy hlas mamy, či iné výrazné a hlasné zvuky. Medzi 3. a 4. mesiacom sa dieťa za zvukom otáča, snaží sa ho lokalizovať a začína sa u neho vyvíjať priestorové myslenie. Okolo 3. mesiaca sa deti hrajú so svojimi rečovými orgánmi vydávajú rôzne hrkútavé zvuky, avšak ešte bez vedomej sluchovej kontroly. Jedná sa o tzv. pudové džavotanie a môžeme ho spozorovať u všetkých detí bez rozdielu (aj u nepočujúcich). Neskôr, medzi 6. a 8. mesiacom, deti skúšajú napodobňovať okolité zvuky - už vedome zapájajú vlastnú sluchovú kontrolu a preto hovoríme o tzv. napodobňujúcom džavotaní. Prvé slová dieťaťa sa podobajú zvukom, ktoré okolo seba počúva - čiže ich napodobňuje na základe sluchu (počuje, ako ich vyslovujú iní ľudia v jeho okolí). Rozvoj reči je teda priamo podmienený kvalitou sluchového vnímania a schopnosťou detí rozlišovať hlásky materinského jazyka. Dobre vyvinuté sluchové vnímanie je tiež, neskôr u detí predškolského veku, veľmi dôležité pre úspešné zvládnutie čítania.  Tak, ako sa u detí vývinom zdokonaľujú pohyby či koordinácia, tak sa u nich zdokonaľuje aj sluchové vnímanie, ktoré však môžeme vhodnými a cielenými aktivitami podporiť a dobre sa pri nich s deťmi zabaviť.
Vďaka aktivitám, ktoré podporujú sluchové vnímanie, dieťa získava komplexnejšie informácie o prostredí a veciach v ňom a dokáže ich ľahšie triediť a spracovávať. Prinášame Vám preto niekoľko tipov aktivít či hier, pre deti predškolského veku, ktoré viete s minimálnymi nárokmi na pomôcky a v akomkoľvek prostredí praktizovať - nech sa páči, môžete sa inšpirovať.
?


1. Tichá pošta – Telefón

Deti sedia v kruhu, alebo vedľa seba, prvý hráč si vymyslí slovo alebo vetu a pošepká ju svojmu susedovi. Sused pošepká počuté slovo ďalšiemu susedovi a šepkanie sa opakuje, až kým tichá pošta nedorazí k poslednému hráčovi. Posledný hráč potom nahlas vysloví slovo, ktoré k nemu dorazilo. Aj keď je cieľom hry správu povedať v pôvodnom znení, veľká zábava prichádza práve so skomoleninami, ktoré deti počujú.



2. Dlhý – krátky tón

Pripravíme si píšťalku, flautu alebo len svoje hlasivky. Pískame na striedačku (môžeme aj spievať) buď dlhé/krátke tóny. Deti majú za úlohu zaznamenať pomocou vopred dohodnutého signálu dĺžku tónov. Napríklad si môžu pri krátkom tóne čupnúť a pri dlhom sa natiahnuť čo najviac do výšky, môžu robiť paličkou do zeme krátke a dlhé čiarky. Fantázii sa medze nekladú, hra môže mať zakaždým inú verziu.




3. Rozoznávanie zvukov

Pripravíme si rôzne pomôcky, ktoré vydávajú zvuk (papier, kamienky, zips na bunde, paličky, naše ruky, kľúče...), pričom by nemali byť vopred videné. Deťom po jednom zakryjeme pomocou šatky oči a postupne im zvuky budeme predstavovať. Úlohou detí je zvuky správne identifikovať. Po každom zvuku sa dieťaťa opýtame, či vie z čoho zvuk pochádza, prípadne sa ho môžeme opýtať, ako mu zvuk znie a čo mu pripomína (či to škrípe, šuští, búcha, klopká....)

4. Zvukové pexeso

Na výrobu zvukového pexesa stačí niekoľko prázdnych obalov od kindervajíčok alebo iných nepriehľadných identických nádobiek. Vždy po dve nádobky naplníme rovnakým obsahom – lyžičkou piesku, ryže, fazule, hrachu, soli alebo dovnútra vložíme gombík či rolničku. Dôležité je, aby po zatrasení nádobkou boli zvuky dostatočne rozlíšiteľné. Zo spodnej strany pre istotu označíme dvojice bodkou rovnakej farby alebo iným symbolom pre jednoduchšie identifikovanie. Obaly môžeme aj prelepiť a zabezpečiť ich tak proti otváraniu malými zvedavcami. Tak a teraz bude úlohou detí podľa sluchu nádobky popárovať.

5. Hra sochy

Postavíme sa vo voľnom priestore, jeden hráč (spevák) v strede spieva pesničku a ostatní okolo neho tancujú. Keď spevák prestane spievať, úlohou hráčov je zamrznúťv polohe, v ktorej sa práve nachádzajú. Ako sochy ostávajú hráči v pozícii, pokiaľ opäť spevák nezačne spievať. Pekne si tak precvičíme sluchovú pozornosť ba aj motoriku.?

6. Odkiaľ zvuk ide

Na túto aktivitu si stačí pripraviť len ruky na tlieskanie. Dieťaťu zakryjeme oči, postavíme ho do stredu a rozostúpime sa okolo neho do kruhu. Následne sa budeme po jednom v tlieskaní striedať a to z rôznych miest a smerov kruhu. Dieťa má za úlohu ukázať, z ktorého smeru zvuk prichádza.

7. Napodobňovanie zvukov

Naučíme sa s deťmi zvuky, ktoré vydávajú zvieratá (pes, mačka, kohút, sliepka, had, žaba...), následne si zahráme hru, kde budeme tieto zvuky napodobňovať. Úlohou detí je uhádnuť, o aké zvieratko ide. Role si môžeme aj vymeniť – deti budú napodobňovať a my hádať.

8. Spoznáš môj hlas?

Deti (kukučky) sa učupia v rozostupoch na zem. Úlohou prvej kukučky je zakryť si oči a dobre počúvať hlas svojich priateľov, ktorí na striedačku po jednom vydávajú zvuk „kukuk“ a následne uhádnuť, komu hlas patrí. Pri tejto hre doporučujeme určiť si koordinátora, ktorý dá signál kukučkám, aby „kukali“ po jednom a s dostatočnými pauzami. Hádajúci tak bude mať viac času a deti sa nebudú prekrikovať, kto skôr zakuká. ?



9. Tlieskanie na slovo

Hra je zameraná na rozlišovanie podstatných zvukov, či slov od nepodstatných a precvičuje akustickú pozornosť. Vyberieme si krátky text a dohodneme sa na slove, pri počutí ktorého deti zatlieskajú. Je vhodné, aby sa v texte dané slovo viackrát opakovalo. Úloha môže mať podľa potreby rôzny stupeň náročnosti – mladším deťom môžeme cieľové slovo výraznejšie intonovať, starším naopak zakryjeme výhľad na naše ústa, alebo ich vystavíme aj inému zvuku, ktorý bude ich pozornosť rozptyľovať.


Hry, ktoré uvedieme v nasledovnej časti podporujú jednu z dôležitých oblastí predškolskej prípravy a tou je hlásková analýza a syntéza slov na základe sluchového vnímania. Pozornosť detí zameriame na to, z akých zvukov sa slovo skladá a rozčleníme ho na jednotlivé časti. Delíme slová na slabiky, identifikujeme hlásky na začiatku slova v strede, aj na konci. Hráme sa hry na určenie dlhej a krátkej slabiky. Všetky aktivity  nás môžu sprevádzať aj pri putovaní lesom alebo si nimi môžeme krátiť čas pri cestovaní. Do každej aktivity vieme zapojiť obrázky, či predmety nachádzajúce sa v našom okolí, spestriť ju novou verziou a posilniť tak pamäťovú stopu, ktorú v deťoch zanechá.

10. Rozkladanie slov na slabiky

Deťom hovoríme slová, ktoré majú za pomoci tlieskania rozložiť na slabiky. Začíname od dvojslabičných jednoduchých slov s otvorenými slabikami (mama, tato, voda) až po slová zložitejšie. Tlieskanie môžeme nahradiť inými pohybmi - dupaním, skákaním, či búchaním s paličkou alebo krokovaním a vytvárať tak neustále sa meniacu a zaujímavú verziu hry.

11. Určenie prvej alebo poslednej hlásky v slove

Deťom hovoríme spočiatku jednoduchšie slová začínajúce na samohlásku (oko, Adam..), neskôr začínajúce spoluhláskou (ruka, palica, zuby...) a vyzveme ich, aby skúsili uhádnuť, aký je prvý zvuk/hláska v slove. Ak to deti budú hravo zvládať, vymyslíme slová náročnejšie (blato, tvaroh, krieda...) a napokon ich vyzveme, aby skúsili v slovách určiť aj prvú a aj poslednú hlásku. S deťmi môžeme ďalej trénovať aj lokalizáciu hlásky v slove, či sa nachádza na začiatku, v strede alebo na konci. Rozlišovať totiž sluchovou cestou  pozíciu hlások v slovách je dôležitou schopnosťou a základom pre rozvoj čítania a písania.

12. Slovný futbal

Deťom povieme ľubovoľné slovo a ich úlohou bude vymyslieť také druhé slovo, ktoré sa začína na jeho poslednú hlásku. Hra pokračuje slovnou prestrelkou podľa poradia účastníkov hry. Pri slovnom futbale upevňujeme schopnosť analýzy prvej a poslednej hlásky v slove.

13. Rovnaké, či rozdielne slovo?
Fonematická diferenciácia, alebo schopnosť rozlišovať počuté fonémy je veľmi dôležitá pre správnu výslovnosť jednotlivých hlások. Práve zamieňanie si hlások v slove býva spôsobené ich nedostatočným počutím. Preto sa pri tejto hre opierame o slová, ktoré sa rozlišujú len v jednom zvuku (kosa-koza, pes-pec, miska – myška, ..). A vyzveme dieťa, či počuje slová rovnako alebo rozdielne. S danými slovami ďalej môžeme tvoriť vety a upevniť tak ich význam a posilniť slovnú zásobu.

14. Rýmovanie

Rýmovanie majú deti veľmi rady, stretávajú sa s ním najmä v detských knižkách a riekankách. Aby našlo dieťa vhodný rým, musí si uvedomiť rytmickú štruktúru slova, rozdeliť ho a identifikovať poslednú slabiku – čo priamo ovplyvňuje výber vhodného rýmu. Počas hry posilňujeme jazykový cit a spolu s deťmi  vymyslíme nové originálne básničky.


Pri všetkých aktivitách Vám prajeme príjemnú zábavu ;-)

Iva